My world (Part 3)

Ďakujem aspoň za ten jeden/dva komentáre. Len baby, chcem vedieť koľko z vás to naozaj číta, tak ak by ste mi sem hodili komentár k tomu, či už o tom ako sa Vám to páči alebo niečo. Či sa mi to vôbec oplatí písať. Ďakujem a prinášam novú časť! :-) 

 "Nešla by si, teda nešli by sme spolu niekedy venčiť psov? Vieš, dosť často sa stretávame a vždy chodíš tak sama a tak no." povedal a ja som len ostala čumieť s otvorenými ústami. "Haloo, no čo, išla by si niekedy?" opýtal sa asi po minúte môjho čumenia naňho a popritom sa zasmial. "Oh, jasné, kľudne môžme." odpovedala som. "Mimochodom ja som Michael a ty si?" opýtal sa milo a pousmial sa. "Ellen, ale všetci ma volajú El. Je to jednoduchšie." zasmiala som sa. "Aké pekné meno...ináč, už dávnejšie som sa Ťa to chcel opýtať, ale nemal som odvahu. Vždy som si myslel, že dievča ako ty by sa so mnou ani nerozprávalo. Vyzeráš strašne milo, ako anjelik." Hneď ako to dopovedal začala som sa neskutočne smiať! Chudák, určite mu to bolo strašne trápne, lebo sa aj mierne začervenal. "Prepáč že sa smejem, ale nechápem prečo vyzerám ako anjelik. Už mi to povedalo strašne veľa ľudí, ale ja to nechápem. A aj keď si to o sebe nemyslím, ďakujem." povedala som už trošku miernejšie (smiala som sa ako nadrogovaný kôň, ktorého šteklí lietajúci žralok, ktorý ešte k tomu grcá dúhu). "Za pravdu sa neďakuje. Ja už pomaly pôjdem, lebo mi začína za chvíľku tréning. Na facebook-u Ti napíšem a dohodneme sa, čo, kde, kedy a o koľkej. Tak ahoj, anjelik." povedal, pousmial sa a žmurkol na mňa a ja som nevedela kde som, čo som, ako sa volám. "D-d-d-obre, ahoj a toho anjelika si si mohol odpustiť, som len El." odpovedala som trasľavým hlasom. "Zatiaľ si pre mňa len El" povedal potichu, ale asi si myslel že som to nepočula. Začervenela som sa a už som to vážne nezvládala. Bola som z toho úplne spotená, už som sa roztápala a cítila som ako sa začínam viac a viac červenať. Ešte som chvíľku ostala na tom mieste, ale on už bol preč. Ešte raz sa otočil a zamával mi. S nemím úžasom som odkývala. Som v šoku, človeče toto mi už nikdy v živote nesprav! Pomaly som sa pobrala domov. "Ty kokoooooooooooooooooooooooos" prišla som domov a zrevala na celý byt. "Ty pomaraaaaaaaaaaaaaaanč" ozvalo sa naspäť. "Mami?" opýtala som sa a začala som sa neskutočne smiať. "Nie, tu je kokos ty pomaranč" odpovedala mamka a začala sa smiať so mnou. Milujem moju mamku. "No čo sa také stalo, keď som kokos? Rýchlo hovor, rozprávaj! Kto ťa zbalil? Akého chlapca si stretla?" vyprskla to na mňa tak rýchlo, že som ani nevedela čo rozpráva. "Ale nikoho" povedala som s úsmevom od ucha k uchu a išla do izby. "No tak mi to nepovedz. Čím som si to ja zaslúžila, že moja vlastná dcéra mi nič nechce povedať? Pane Bože, čo mám robiť aby mi to povedala?" počula som ako ma mamka vydiera. "To som ja Boh, kúp jej zrkadlovku a luxusnú jachtu" zakričala som z izby a začali sme sa obidve smiať. Hneď ako som sa dosmiala, pípol mi mobil s upozornením z facebook-u. Michael Harris si Vás pridal medzi priateľov, chcete ho potvrdiť? "Samozrejme že áno, ty idiotská sociálna sieť, bez ktorej nedokážeme žiť!" zakričala som do mobilu. "El, prestaň sa rozprávať zase s tým mobilom! Dobre vieš, že ti neodpovie." Zakričala mamka z kúpeľne. Hneď ako som Michaela potvrdila, dostala som od neho správu. "Ahoj El. Vieš, nechce sa mi čakať do večera keď sa  stretneme a pôjdeme venčiť. Nechceš ísť na zmrzlinu, teraz hneď ;) ?" stálo v nej. OMG,OMG,OMG jasné že chcem ísť!!! "Nemal si byť na tréningu? :D Jasné, rada by som išla. Ale musím sa ešte namaľovať, upraviť vlasy a bla bla...Veď vieš, my baby:D" odpísala som. "Prestaň si krásna aj bez farbičiek na ksichte:P " odpísal. Pozrela som si to a ostala že WTF? On mi hento napíše, veď sa ani nepoznáme, ale potešilo ma to (no akú babu by to nepotešilo, keby jej napíše najkrajší chalan z celej štvrte, či nejde na zmrzlinu a že je krásna aj keď je nenamaľovaná). "Prepáč, nechcel som to napísať. Neovládol som sa, mrzí ma to. Ale je to pravda :)" dopísal ešte k tomu. "No dobre, tak ja si len upravím vlasy, prezlečiem sa a môžme ísť. Asi vieš kde bývam tak za 15 minút prídi po mňa :)" odpísala som. "Jasné, tak za 15 minút. Idem sa ja vyfešákovať, aby si sa za mňa nemusela hanbiť, pa:D" pozrela som si to a vypla Wi-Fi. Išla som do kúpeľne kde som si natočila vlasy, umyla zuby. Potom som išla do šatníka vybrať si, čo si oblečiem. "Serem nato, dám si toto a toto a obujem si hento." povedala som môjmu krásnemu šatníku. Obliekla som si čierno-bielo blúzku s malými zlatými gombičkami a bledé kraťasy. Obula čierne vaňsy (krajšie je to vaňs ako vans), navoňavkovala sa a môžme vyraziť! Och, hlavne musím udržať chladnú hlavu! "Mamiiiiiiiiiiiiii, idem voooooooooon! Prídem asi neviem kedy, papikyyy!!!!!" zakričala som na celý byt, treskla dverami a už ma nebolo. Zišla som dole a pred vchodovými dverami už stál Michael. "Ahoj" pozdravila som ho a usmiala sa. "Wau....A-a-a-hoj" povedal trasľavým hlasom. Zasmiala som sa a podišla  nemu. Objal ma. ON MA OBJAL. No do pi..ZZÉRIE. Hlavne sa nesmiem namotať!!! Zrazu mi dal bozk na líce...WWWWTTTTTTFFFFF?!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! "Čo to preboha robíš?!" odtiahla som sa od neho a pozrela som sa nechápavým pohľadom.

Tak, ďalší diel je na svete. Baby fakt, ktoré to čítate hodte sem nejaký koment. Ďakujem, dúfam že sa časť páčila! :-)